Všetko má svoj čas…

Hodiny na vežiKeď ma ako malé dievča hnalo čosi nepopísateľné vo mne veľmi rýchlo dopredu, moja mama ma vtedy zastavovala: „Vyčkaj času ako hus klasu.“

***

Po roku 1989 moju pozornosť v televízii upútal charizmatický prednes Juraja Kukuru:

VŠETKO MÁ SVOJ ČAS

a každé počínanie pod nebom

má svoju chvíľu:

Je čas narodiť sa i čas umierať,

čas sadiť i vytŕhať zasadené;

čas zabíjať i čas uzdravovať;

čas búrať i čas stavať;

čas plakať i čas smiať sa;

čas horekovať i čas poskakovať…

Na záver povedal citáciu: Kniha Kazateľ.

***

O tri roky som dostala novú Bibliu. Vzala som ju do rúk a otvorila tam, kde bola šnúrková záložka. Viete, čo bolo napísané práve na tej dvojstrane?

VŠETKO MÁ SVOJ ČAS a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu…

***

Bol jeden deň pred Vianocami. Bývala som v Banskej Bystrici a chcela som ísť za rodičmi do Košíc. Mala som však problém. Tak ma seklo v krížoch, že ma to položilo do postele. Každý krok ma neskutočne bolel. Zazvonil mi telefón. Môj známy, fotograf, mi ponúkal svoj nový obrazový kalendár. Povedala som mu o svojej situácii. Prišiel aj s liekmi na moje kríže a cestu do Košíc som zvládla. Jeho autorský kalendár mal názov VŠETKO MÁ SVOJ ČAS.

***

O pár ďalších rokov som navštívila nitriansku synagógu, kde bola výstava abstraktných grafík. Z diaľky som si ich pozerala a nemala som chuť čítať názvy na malých ceduľkách. Okrem jednej. Obraz sa volal VŠETKO MÁ SVOJ ČAS…

***

Prešli ďalšie roky a ja som prechádzala Dolnou ulicou v Banskej Bystrici. V hlave mi vírili nespokojné myšlienky. Veľmi som si želala žiť s mojím mužom spoločne, ale ešte stále sa nám to nedialo. Práve som šla okolo kníhkupectva a silne ma to ťahalo dnu. Moje nohy ma viedli k jednému regálu. Prvá kniha, na ktorej sa mi zaostril zrak, mala na obale napísané VŠETKO MÁ SVOJ ČAS.

***

Tak vidíte… mamy, husi a naše telá vedia, že VŠETKO MÁ SVOJ ČAS…

***

Ak máte záujem zistiť, čo je konkrétne pre Vás lepšie… či aktívne vyraziť za svojimi cieľmi alebo si počkať, kým k Vám všetko príde samo… a… ak JE VÁŠ ČAS, pokračujte.

***

P.S.:

Bol rok a štvrť od napísania tohto článku, 7. máj 2015. Nemohla som zaspať. Vtedy si zvyknem z knižnice intuitívne v tme vybrať knihu a niečo si z nej prečítať. V tú noc mi prišla pod ruku jedna zo starších, ktoré som chcela posunúť ďalej, aby som si urobila miesto pre novú. Aby som sa s knihou mohla rozlúčiť, opýtala som sa jej: „Prečo som si ťa kúpila?“ So zažmúrenými očami som ju otvorila a po pár riadkoch čítam: VŠETKO MÁ SVOJ ČAS…

Komentáre

  • Petra 18.02.2014 20:14

    Hold, niektoré veci neuženieme, aj keby sme veľmi chceli. Musíme si to prežiť. Je to ako čas cez presýpacie hodiny. Hrdlo je úzke a tiež potrebuje to svoj čas, než sa piesok presype…Ďakujem Anka, Tvoj blog ma ubezpečí, že nie som v tom vnímaní okolnosti sama a veci sa dejú tak, ako to má byť 🙂

  • Jana 18.02.2014 14:49

    Mám zimomriavky….teraz sa mi tento článok hodil, ale úplne. Ďakujem Anka je veľmi výstižný.

Pridať komentár

* Nezabudnite na povinné pole.