Stretla som štyroch svojich na hranici života – smrti – života

Páči sa mi spojenie života – smrti – života. Obľúbila som si ho z príbehu Žena-Kostra od Clarissy Pinkoly Estés. Stretnutie s ľuďmi, ktorí už nie sú medzi nami, v priestore „medzi“, ma vrátilo intenzívnejšie do môjho života. Po zážitku som mala pocit, akoby som o 10 rokov omladla.

anjel Môj stareček. V mojom predškolskom detstve sa so mnou hrával, spievali sme si, spolu varili, vytrhol mi prvý mliečny zúbok… Umrel, keď som mala 30. O niekoľko rokov nato som mala príležitosť zúčastniť sa odborného seminára pre ľudí pracujúcich s umierajúcimi. Zažívali sme na ňom stav „medzi“. Naše mozgy sme mali naladené na frekvenciách medzi životom a smrťou. Krátko pred podujatím som často na starečka myslela a uvedomovala som si, ako mi chýba. Netušila som, že ho počas seminára znova stretnem…

Vo vnútornom videní sme sa vystískali ako za starých čias. Cítila som jeho náruč, radosť a lásku ako kedysi. Okrem neho som sa tam stretla s ďalšími mojimi starými rodičmi, ktorí už nežili.

Starého otca som sa opýtala ako sa cíti. Odpovedal mi: „Už ma nič nebolí.“

Starej mamy som sa opýtala, prečo umrela práve v deň mojich narodenín. Zaoberala som sa v mysli týmto dátumom v našich životoch a túžila poznať vysvetlenie, pochopiť túto zhodu okolností. Povedala mi: „Ešte nie je čas, aby si sa to dozvedela.“ Po jej slovách som sa upokojila. Pustila som túto tému z hlavy. Až neskôr v živote som sa k nej vrátila, ale to je na ďalší príbeh…

Štvrtou zosnulou, ktorú som vtedy stretla, bola mama mojej kamarátky. Umrela krátko pred seminárom. Ešte som ju stihla navštíviť v nemocnici. V priestore „medzi“ mi povedala: „Odkáž Edite, že mi je dobre.“ Odkázala som.

Je iste veľa prípadov, keď sa ľudia stretli s tými, ktorí už nie sú medzi nami. Som presvedčená, že takéto zážitky nám život prinesie vtedy, keď to naozaj potrebujeme.

V tejto chvíli mi prichádzajú na um slová Elisabeth Kübler-Rossovej, psychiatričky, ktorá pracovala s deťmi i dospelými pred koncom ich životov: „Spirituálny kvadrant je tá sféra vášho Ja, ktorá v sebe pojíma všetko poznanie. Zo všetkých kvadrantov utvárajúcich ľudskú bytosť je tento tým jediným, pre ktorého rozvinutie nemusíme nič robiť, pretože s ním už prichádzame na svet. A dostávame ešte jeden dar: pokiaľ o niečo prídeme, vždy namiesto toho dostaneme niečo iné, lepšie než to, o čo sme prišli.“

Ak máte túžbu rozprávať sa, pozývam Vás sem >>>.

Ak máte chuť len čítať, odporúčam Vám príbeh Žena-Kostra alebo knihu Svetlo na konci tunela.

Komentáre

    Pridať komentár

    * Nezabudnite na povinné pole.