Posolstvo motýľov

„Každé zviera, ktoré stretneme, nám napovedá niečo o našej situácii a ukazuje nám, k akej časti svojho ja sa musíme obrátiť, aby sme ju zvládli,“ píše sa v Desiatom proroctve Jamesa Redfielda.

Spomenula som si, ako mi za študentských čias motýľ ako symbol transformáciena výlete v Tatrách pristála na dlani babôčka. Dlho som motýľa niesla na dlani a fascinujúco hľadela, ako sosáčikom ochutnáva sladkú škvrnku medzi mojimi čiarami osudu. Odvtedy som pozorovala motýle častejšie.

Istý čas som pobudla v Londýne. Raz som sa s úžasom prechádzala v Motýľom dome v Syon Parku. Ako v skutočnom pralese sa tam mihali stovky párov krídel exotických motýľov. Vtedy som netušila, že tento zážitok bol predzvesťou zmien v mojom živote. Po návrate domov som všetko videla inak.

Pri jednej z návštev starorodičovského domu som našla motýľa so zodratými krídlami. Vliekol sa pomaly z kroka na krok. Zošedivené šupinky na krídlach mal poskladané ako škridly na deravej streche. Presvital cez ne jas pokojného letného rána. Ten motýľ sa nevzdával.

Svetoznáma psychiatrička Elisabeth Kübler-Rossová zasvätila život terminálne chorým. Ako mladá medička navštívila koncentračný tábor v poľskom Majdanku. Tento silný zážitok predznamenal celé jej profesijné smerovanie. V kasárňach, kde deti trávili poslednú noc svojho života pred smrťou, vyryli nechtami či kúskom kameňa alebo nakreslili kriedou rôzne symboly. Medzi obrázkami sa najčastejšie objavovali motýle.

Motýľ je symbolom ľudskej duše, kreativity a transformácie. Štádiá motýlieho zrodenia nám pripomínajú psychologickú premenu človeka.

Vajíčko – húsenica – kukla – motýľ – vajíčko – húsenica – kukla – motýľ…

Obdobia kukly, keď staré už neexistuje a nové ešte nevzniklo, patria k najťažším etapám v živote. Psychoterapeutka Marion Woodmanová v knihe Tehotná panna píše, že krátko potom, čo sa motýľ vyliahne, vylúči červenú kvapku. Na symbolickej úrovni to môže znamenať, že pokiaľ máme vypustiť svojho motýľa, budeme musieť niečo obetovať, nechať minulosť odísť a obrátiť sa k budúcnosti. Zóna, kde sa miesi minulosť s budúcnosťou, je súčasťou nestáleho sveta premeny vo vnútri kukly. Časť z nás sa ohliada späť a túži po tom, čo stráca. Časť sa teší, že sa môže rozlúčiť s chaotickou minulosťou. Časť sa pozerá vpred s takou dávkou smelosti, akú je schopná nazbierať. Časť je vzrušená novými možnosťami a časť sedí ako pribitá bez toho, aby sa odvážila pozrieť jedným alebo druhým smerom. Ľudia, ktorí prechádzajú procesom kukly vedome, paradox života a smrti akceptujú. Zrodenie znamená smrť života takého, aký sme ho poznali a smrť je zrodenie života, ktorý ešte len máme žiť. Musíme vydržať to napätie a rozšíriť svoje hranice. Musíme rásť. Vymaniť sa z kukly a vzlietnuť tak, ako to vedia motýle.

Mám radosť, keď vidím let pestrých motýľov…

Komentáre

    Pridať komentár

    * Nezabudnite na povinné pole.