PLÁN alebo OBJAV SVOJU NOVÚ PRÁCU

Stretnutie so svojím strachom

„Náš najhlbší strach nie je z toho, že sme neschopní. Náš najhlbší strach je z toho, že sme nesmierne silní. Je to naše svetlo, nie temnota, čo desí väčšinu z nás. Nie je nič osvieteného na tom, že sa krčíme iba preto, aby pri nás druhí necítili neistotu. Narodili sme sa preto, aby sme ukázali krásu vo vnútri nás. Krásu, ktorá je vo vnútri každého.

Tak, ako nechávame naše vlastné svetlo žiariť, dávame ľuďom okolo nás dovolenie robiť to isté. Ak sme oslobodení od našich strachov, naša prítomnosť spontánne oslobodzuje ostatných.“

Marianne Williamsonová

Keď sa niečoho bojíš, pozri sa na to, čo to je,“ hovorievala mi moja stará mama.

Keď ma premkýnal a paralyzoval strach, naučila som sa pomenovať svoju situáciu. Čoho sa bojím? Čo mi naháňa strach v súčasnej práci? Čoho sa bojím v budúcnosti? Pomáha mi, keď si to dám na papier.

Napríklad ... zostanem bez práce... nebudem mať peniaze na živobytie... zostanem bez partnera... že mi zomrú blízki ľudia... choroby...

strach tma žena

Čo najhoršie sa mi môže stať?

Túto otázku mi položil Dale Carnegie v jednej z jeho kníh. Spočiatku som zaváhala, či sa ňou mám zaoberať. Čo keď si do svojho života tie negatívne veci pritiahnem? Nasledovala som však vnútorný pocit a cvičenie som si urobila. Zázračne sa mi uľavilo. Ukážem Vám 4 kroky cvičenia na mojom príbehu.

1. Pomenujte Váš strach. Mala som na pôžičku auto, ktoré som potrebovala k podnikaniu a bála som sa, že nezarobím dostatok peňazí, aby som ho splatila a mohla pri tom normálne žiť.

2. Predstavte si úplne najhoršiu alternatívu. Budem musieť auto vrátiť. Bolo by to to najhoršie? Možno ani nie. Možno to bude o tom, že mi auto banka vezme a budem mať dlh s nesplatenými splátkami. Budem žiť na dne. Bude to to najhoršie? Možno ani nie. Najhoršie by bolo, keby som nemohla vôbec zarábať, že by som ochorela alebo mala nehodu a bola by som v nemocnici alebo doma nevládna. Bude to to najhoršie? Možno ani nie. Najhoršie by bolo, keby som zomrela. To by som už nič nemusela. A možno by to bolo pre mňa to najlepšie.

3. Pripravte sa prijať to, pokiaľ nebude iná možnosť. Keď mám odísť zo svojho života, čo by som chcela po sebe zanechať? Uvedomila som  si, že mám viacero vecí vo svojom živote v neporiadku. Okrem neuprataných kútov v domácnosti aj niektoré nesplnené sľuby a nevypovedané pocity a myšlienky. S tým by som chcela odísť?

4. V pokoji sa snažte tú najhoršiu alternatívu vylepšiť. Začala som premýšľať, čím začnem, aby som si veci dala do poriadku. A krok za krokom som postupne upratovala a uvedomovala som si, čo je v mojom živote naozaj dôležité. Uvoľňovalo sa moje kŕčovité stiahnutie tela aj mysle strašiakom v mojej hlave a myšlienky sa mi obrátili na krajšie veci. Moja najhoršia alternatíva sa nesplnila. Pôžičku na auto som splatila.

Uvoľniť svoje emócie môžeme aj tak, že ich nakreslíme,

vyčmárame, vymaľujeme, vyjadríme farbami. Nemusíme vedieť kresliť. Len  si dovoliť slobodu hrať sa na papieri. Nechať, nech kreslí ruka to, čo sa jej žiada. Keď sa na svoju kresbu alebo maľbu pozrieme z väčšej vzdialenosti, získame odstup od svojho strachu alebo inej emócie, ktorú takýmto arteterapeutickým spôsobom vyjadrujeme.

Príklad: Toto je obrázok, ktorý som nakreslila, keď som vyjadrovala svoju emóciu na výkrese. Maľovanie malo dve časti. V prvom kroku som nakreslila vyjadrenie svojho strachu, čiernu guľu. V druhom som nakreslila to, čo by sa dialo, keby som ju uvoľnila.

Pokračovaním spracovania strachu môže byť vyjadrenie uvoľnenia emócie, v mojom prípade ohňostroja, pohybom. Spontánne sa hýbať tak, že sa sami kvalitou toho pohybu staneme. V mojom tanci som sa sama na chvíľu ohňostrojom stala.

Keď namaľujete čerta na stenu, stratí svoju silu... 

Niekedy je dobré robiť cvičenia vo dvojici so spriaznenou osobou a potom sa porozprávať o tom, ako ste sa pri tom cítili a ako to vníma tá druhá.

Keby niečo, napíšte na anna@annahalajova.sk